reklama

Na prvého mája

Na prvého mája sme mali povinnú prechádzku mestom. My, ako študáci chemickej priemyslovky, sme museli chodiť v bielych plášťoch. To bola hanba! Písal sa rok 1988 a ja som bola ako už tradične zaľúbená do nejakého inoškoláka, ktorý nemusel byť v sprievode v plášti. Alebo tam možno nemusel byť vôbec. Ale, čo ak by tam náhodou bol?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Pod plášťom sme mali samozrejme normálne oblečenie a plášť mal aj vrecká, kam sa zmestila igelitka. Do nej sa potom zhúžval ten plášť. A my sme zas vyzerali normálne. Ako normálne pojašené pätnástky. Ale pretrpieť ten čas, čo sme išli v zástupe v tých plášťoch ...

Dievčatá, zaraďte sa. Nesmejte sa. Nerozprávajte nahlas. Nerozprávajte. Sledujte súdruhov na tribúne. Dievčatá, choďte za ostatnými, nenechávajte také medzery. Ako to zvrchu vyzerá. Čo si pomyslia súdruhovia na tribúne. Súdruhovia na tribúne boli riadne znudení, ale snažili sa. Nasadili úsmevy, aj nám mávali. My sme nemávali. Mávatká niekto ukradol a tie čo neukradol niesli štvrtáci. Akože naposledy v bielych plášťoch. Tak nech si to užijú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom sme mali voľno a mohli sme ísť na zmrzku a tváriť sa zas tak nezáväzne, akože my nič, my sme si len tak odskočili z intráku. Ale hlavnou úlohou bolo neostať májovou svinkou.

Asi tak desať rokov predtým som sa na sprievod tešila. Mohla som mať krátku sukňu a silonky! Aj keď nebola nedeľa a nešlo sa do kostola. Aj novú blúzku mi mama nachystala a vyžehlené mašle do vlasov. Akurát tie vlasy mi česal ocino a nebolo to teda bohviečo. Lebo moja mama, vtedy ešte zamestnankyňa RaJ Trnava musela byť v práci, aby tomu hladnému davu nachystala jedlo. A to bola ďalšia priorita. Žiadne čakanie v rade na cigánsku. Ale pekne zadným vchodom priamo k mame. A tam aj cigánska, aj zákusky a malinovka! Celá na vlastno iba pre mňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A mama, hneď ako ma zbadala, brala do ruky kabelku a hrebeň a poďme na chodbu. Hneď som vypadala k svetu. Teda ona povedala. Občas sa stalo, že aj pančucháče boli ešte celé a ešte aj biele, aspoň kde tu. Ale to len kým sme nešli na kolotoč. Tam sa to všetko tak krásne pokazilo. Moje oblečko, moje copy ale najviac môj žalúdok.

My, deti zamestnancov, čo mali skvelých zamestnávateľov s alegorickými vozmi sme sa mali fajn. Vyfasovali sme mávatká, všelijaké odznaky a aj lístky na jedlo, pitie a na kolotoč. Ja som sa vedela pekne usmievať, a tak na jedlo som dostala aj po tri lístky. To sme si potom nechali zabaliť pre babku, lebo ona už nemusela do sprievodu. Alebo nechcela? To už neviem, ale cigánsku si dala rada.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A najlepší sprievod bol ten, keď sme sa navzájom stratili. Najviac sa stratil môj brat. Ono to bolo tak. Najprv sa nám stratil oco. Nechal nás na starosť tete Vlaste. Vlasta išla do stánku pre pivo a stretla tam Joža a na nás zabudla. My sme sa teda posúvali dopredu, lebo sme stáli v rade na niečo (už neviem na čo). Nato môj brat povedal, že on nebude stáť v rade, ale počká na chodníku. Lenže potom tam bolo akosi veľa ľudí, a brat bol malý a ani Vlasta tam nebola.

A potom som sa usoplená pýtala jedného pána, či vie, kde je hotel Karpaty, lebo tam je moja mama. Vedel. Tak sme sa tam stretli. Mama, tato, Vlasta a ja. Akurát brat chýbal. Ale toho sme nechali vyhlásiť rozhlasom, a potom ho niekto našiel a vrátil nám ho. Škoda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Voľakedy na prvého mája voňal orgován. A dnes, čuduj sa svete vonia tiež. Cítite?

p.s. perexfoto požičané z fotky.sme.sk od Katy111

Zuzana Dubcová *zuz*

Zuzana Dubcová *zuz*

Bloger 
  • Počet článkov:  243
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kým si nájdeš miesto pod slnkom,začne sa stmievať! Zoznam autorových rubrík:  Z denníka jednej rodinyÚvahyOne storySpomienkyAj to sa stávaMňam a hamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu