Druhá z liečebne

Autor: Zuzana Dubcová *zuz* | 5.3.2012 o 9:30 | (upravené 5.3.2012 o 17:25) Karma článku: 17,10 | Prečítané:  1031x

Sedela na lavičke vonku. Netrpezlivo klopkala šlapkou o chodník. Chcela si zapáliť cigaretu, ale potom si to rozmyslela. Poď dnu. Je tam zima, prechladneš. Nie, počkám tu. Chcem ich vidieť hneď ako prídu.

Čaká na deti, hovorí nám jej spolubojovníčka. Majú prísť. Prvý raz. Doteraz chodil len muž. Nevie sa dočkať. Vraj nespala celú noc. Len aby došli. Lebo inak bude sklamaná. Na Mikuláša mali dojsť. Ale nedošli, lebo sa nedostali pre sneh. Plakala dva dni. Mala pre ne balíčky. Prestala fajčiť a odkladala peniaze. Potom im nakúpila v bufete. Bufetárka jej aj mandarínky a banány doniesla. Pre deti.

A koľko má detí? Má štyri. Ale najstarší syn je už osamostatnený. Už s nimi nebýva. Druhá dcéra je dospelá a odmieta za ňou chodiť. Ona sa o ňu starala. Ona ju riadila, keď ani nevládala chodiť. Alkoholička. Ťažká alkoholička. Denne vypila fľašu vodky. Doobeda. Poobede hocičo. V posledných dňoch lež ju sem doviezli ani nevstávala zo zeme. Tá dcéra ju neprišla ani raz pozrieť. Vykričala jej že ju nenávidí.

Ale tie dve menšie deti tomu nerozumejú. Na tie sa teší. Im mama chýba. Predstav si, ona bola predtým v knižnici. Prečítala aj tisíc kníh. Aj tu číta. Hovorí mi, túto som čítala, bola pekná. Prečítam si ju znova. A k tejto chýba druhý diel, sestrička. Bez druhého dielu to nemá zmysel čítať. Upozorňovala. Všetko to ovláda. Taká múdra žena a takto sa spustiť.

Začala postupne. V knižnici nebolo veľa roboty, tak začala doobeda s ploskačkou. Vodka nebola cítiť. Potom mala ploskačky dve. Lenže to už išlo do peňazí. Tak si kupovala borovičku. Pol litra. Po výplate sedmičku vodky. Doobeda už nemala čo piť. Potom sa pomýlila v robote. Prišli ju skontrolovať. A náhodou našli aj prázdne fľaše. Pod stolom. Štrnásť.

Dostala podmienku. Prestane s tým a pôjde sa liečiť. Prestala. Vydržala mesiac. A viac neprišla do roboty. Ani nevyšla z domu. Tí malí jej chodili nakupovať alkohol. Až na to prišla staršia dcéra. Tá ju sem doviezla. A povedala jej, že ju nechce doma v takom stave vidieť. A že ju nepríde ani raz pozrieť. Lebo sa jej hnusí. Preplakala celý týždeň.

Teraz je už za vodou. Bol za ňou aj riaditeľ z knižnice. Že na leto sa môže vrátiť. Ale nesmie piť. Ani kvapku ....

Prešli okolo nás. Ona úsmev na tvári a za každú ruku ju držalo jedno chlapča. On niesol plnú tašku. Chlapci štebotali a ona sa usmievala.

Má zasa dôvod bojovať. Ženy sú veľké bojovníčky. A pre svoje deti spravia aj nemožné. Tak hádam tejto sa to podarí.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Pánik potvrdil skvelú formu

Útočník získal v posledných šiestich zápasoch deväť bodov za päť gólov a štyri prihrávky.

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

DOMOV

SaS sa vzďaľuje liberalizmu, odchodom Mihála stráca výhodu

Mnohé výrazné osobnosti už v SaS chýbajú.


Už ste čítali?