reklama

Každá trampota má svou mez

Vždy tichá, pokojná, príjemná. Za roky,čo sme boli konškoláčky som ju nepočula na niečo sa sťažovať, alebo mať výrazne iný názor. Vyznala sa v chorobách a vedela veľmi dobre podať prvú pomoc. Nečudo. Mama bola roky zdravotnou sestrou v nemocnici. O prvej pomoci viem preto, lebo keď sme rozbili sklo na polici v triede a Jana to schytala na členku, ona jediná vedela čo a ako. Špongiou zatlačila a tričkom z kohosi telesnovýchovnej výbavy obviazala. A letela do zborovne. Nie preto, aby žalovala, ale pre otca – učiteľa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (43)

Napriek otcovi učiteľovi a mame zdravoťáčke, nevydala sa ani jednou cestou. Nebola typ študentky. Ostala jej učňovka a zamestnanie vo fabrike. Od skončenia školy celé roky chodila do dvojsmennej prevádzky. Keď sme sa stretli, a spýtala som sa jej ako sa má a čo je nové, len sa pousmiala a povedala že všetko po starom.

Povydávali, poženili sme sa a ona nič. Na stretnutí po desiatich rokoch chýbala. Napriek tomu, že mi osobne sľúbila že príde, že zaplatila poplatok, podieľala sa na občerstvení. Neprišla.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred necelým rokom dedinou otriasla zlá správa. Otec na smrtelnej posteli. Zlý stav, mama ostáva doma z práce. O niečo neskôr správa ešte horšia. Mama. Pankreas.

Chodila ako bez duše. V lete sme sa stretávali na nemocničnej chodbe. Bola na návšteve. Na jednom poschodí jeden, na druhom druhý. Obaja sa ma pýtajú ako sa má ten druhý a obidvom musím klamať. Je to strašne ťažké. Povedala mi keď som ju nasilu posadila do auta a viezla domov. Nevadí, keď si poplačem? Nevadí. A môžem si poplakať s tebou?

Na jeseň sa pominula mama. Dobre sa jej stalo, hovorili všetci. Len sa trápila a k ničomu to nebolo. Celý život pracovala pre zdravotníctvo a v posledných chvíľach ju nemali v nemocnici kam umiestniť. Našťastie sa našiel jeden lekár, ktorý s ňou kedysi slúžil a vybavil jej posteľ. Nie na dlho. Do rána zomrela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predvčerom sme boli na pohrebe jej otcovi. Nevydržali bez seba dlho, zavolala si ho k sebe. Šepkali si ľudia na pohrebe. Bol dobrovoľným hasičom, spieval v spevokole, prišli sa s ním rozlúčiť všetci. Hasičské auto trúbilo, zbor spieval - Blíž k tebe bože môj.

Starí ľudia by povedali, že to bol pekný pohreb. Ja neviem. Pohreby sú, lebo musia byť. Mňa hrialo na srdci len to, že tam nestála sama. Po celý čas ju držal za ruku mladý muž.

Dúfam, že všetko nešťastie sa už pre ňu minulo a čaká ju už len to pekné. Zo srdca jej to prajem.

Venované A.

Zuzana Dubcová *zuz*

Zuzana Dubcová *zuz*

Bloger 
  • Počet článkov:  243
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kým si nájdeš miesto pod slnkom,začne sa stmievať! Zoznam autorových rubrík:  Z denníka jednej rodinyÚvahyOne storySpomienkyAj to sa stávaMňam a hamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu