Hody

Autor: Zuzana Dubcová *zuz* | 28.9.2011 o 9:50 | Karma článku: 12,52 | Prečítané:  1339x

Pôjdeme na hody. Tešili sme sa. Budú zákusky,alebo putráše, ako hovorieva moja teta Anna. Bude kačica alebo možno hus. Pôjdeme na kolotoče. Presne na toto sme sa tešili. Ako deti. Hody, to bola veľká udalosť.

Hody sa slávili v deň, kedy bol kostol zasvätený svojmu patrónovi. Ak sa deň mena nachádzal v kalendári do utorka, boli hody pred meninami. Ak to bolo od stredy, hody sa konali po meninách. Zvyčajne hody, alebo výročie posviacky kostola vyhlasoval farár pri koncoročných záverečných pobožnostiach. Takto ľudia dostatočne dlho vopred vedeli na kedy sa majú nachystať.

Nebolo to jednoduché, bolo treba nachystať kačky, húsky na kŕmenie. Ani nie veľmi skoro, aby neboli príliš mastné, ani nie neskoro, aby bola dobrá pečienka.

V dostatočnom predstihu bolo treba vylíčiť dvor vápnom, natrieť obrovnávku na modro. Vyrajbať podlahy a vyumývať lavice a stoly, kam sa usadia hostia.

Týždeň pred hodami sa chodilo pozývať. Lebo, nepatrilo sa prísť na hody bez pozvania. Hoci bolo dosť jedla aj pitia. Preto sme s napätím očakávali. Prídu nás zavolať na hody, alebo neprídu?

Upratovalo sa týždeň, ba aj viac dopredu. V pondelok pred hodami sa začalo vypekať. Najprv suché, také čo sa nepokazili. Plnkové až v stredu či štvrtok. Záležalo na tom, kedy sa hody konali. Ako prvé, začiatkom mája boli tzv. šalátové. Tie boli najvytúženejšie. Potom išli hody letné, alebo žatvové. Neskôr uhorkové. Najlepšie hody bývali jesenné. Už nebolo veľmi horúco, bolo po žatve a ešte nebola zima.

V piatok začali domy rozvoniavať pečením. Gazdinky nažhavili trúby a sporáky a začali chystať. V tých časoch sa pieklo v bohatších domoch aj šesť kačiek, preto si to nemohli nechať na poslednú chvíľu. V sobotu sa doobeda doupratovali posledné  miesta, lebo poobede už začali hody. Dievky a mládenci išli podvečer na hodovú. (tancovačku) Mamy a babky pod okno špehovať.

V nedeľu ráno sa išlo do kostola. Omša bola slávnostná. Kostol praskal vo švíkoch. Ženy nahodili najnovšie šaty, chlapi povyťahovali svadobné alebo pohrebné obleky.  Doobedie na hody patrilo kostolu, poobedie jedlu a pitiu. Vo väčších dedinách boli omše dve. Jedna pre gazdinky skoro ráno a druhá pre ostatných, často aj hodárov- neskôr. V malých dedinách si gazdinky museli dobre naplánovať kedy postavia polievku, aby sa dovarila a ony nemuseli hodovú omšu vynechať.

K obedu chodili hostia. Tak sa patrilo. O dvanástej sa už malo sedieť a obedovať.  Na stoly sa dali nedeľné parádne obrusy. Gazda vybral nejakú dobrú pijatiku, aby si uctil hostí. Gazdiná začala nosiť na stôl. Po slížikovej polievke sa jedlo v našom kraji varené hovädzie so zemiakmi a chrenom, neskôr pečené kurča s ryžou.  Po malej prestávke sa jedli kačky, husi, fašírky a rezne. Medzitým koláče .

Po obede sa išlo na kolotoče. To bol svetlý moment pre deti. Nafasovali sme peniaze, minimálne štyrikrát nás upozornili, aby sme všetko neminuli a aby sme si nekupovali somariny u klamárov.

Ako deti sme sa na hody tešili na dve veci. Na kolotoče a na malinovku. Kolotočiari k nám chodili rok čo rok tí istí, takže sme vedeli že príde veľký a malý reťazák, twister, húsenková a detská manéž. A ešte dve strelnice. Raz či dvakrát sme mali aj autíčka za 5 korún jedna jazda - ale to bolo fakt výnimočné.

Klamári-šmelinári. Bolo nám úplne jasné, že všetok tovar čo predávajú je predražený, ale vždy mali vychytávky. Ak boli v móde kožené šnúrky, zaručene ich mali. Ak leteli céčka, na hodoch u klamárov ste ich kúpili koľko ste chceli. Prstienky, retiazky, pištole .... no pastva pre detské oči.

Malinovku sme kupovali len na hody. Jednu prepravku. Bola žltá, veľmi sladká a náramne nám chutila. Bolo to asi preto, že sme ju mali zakázané piť. Každý sme dostali jednu fľašu na celú nedeľu. A tú sme si veľmi strážili. Keď hostia odišli, mohli sme podopíjať čo ostalo.

Aj pojesť. Gazdinky zvykli nabaliť ešte aj výslužku - kus mäsa a krabičku zo zákuskami. Gazda pridal fľaštičku vínka.

V  pondelok hody pokračovali. Pre domácich. Moji rodičia si brali v práci dovolenku a oddychovali. Teda, najprv popratali riady, poháre, mama poprala obrusy, poschovávali lavice a stoly a potom keď sa naobedovali, oddychovali. Ak sa neprihodila nejaká oberačka, alebo iná udalosť.

My, ak nám ostali peniaze, mohli sme ísť ešte na kolotoč. Ak neostali, snažili sme sa vydrankať nejaké posledné koruny. Aspoň na jednu jazdu. V pondelok klamári už nebývali. Vtedy sme sa chválili tým, čo sme si kúpili. Tá prstienok, ten samolepky, iný odznak Sandokana.

Kolotoče sa točili do ôsmej do večera. Potom sa začali baliť. V utorok, najneskôr v stredu odchádzali na iné stanovište, aby mali dobrý flek.

Dnes už hody na dedinách nie sú také očakávané ako kedysi. Kolotoče sú celoročne v lunaparkoch, a v obchodných centrách. Kačku si kúpite v hypermarkete hocikedy, husi sú v Grobe .. a aj tak sú nezdravé.

Starší pomreli a mladší sa stretnú hocikedy a hocikde, nielen na hody.

Ale aj tak mali hody svoje čaro. Aspoň pre mňa v detských rokoch.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?