Chcem byť dôchodca

Autor: Zuzana Dubcová *zuz* | 21.4.2011 o 13:00 | Karma článku: 15,55 | Prečítané:  2954x

Teda, presnejšie, nie hocijaký dôchodca. Chcem byť dôchodca, ako sú moji rodičia. Obaja, spolu, v jednom dome. Spoločne gazdujú. Spoločne sa jedujú. Spoločne nadávajú na nepodarené deti a vnúčence.

Aká je realita? Teda, ako ju vidím ja? Ráno, hoci nemusia, vstanú okolo siedmej. Teda musia aj skôr, viete, tie toaletné potreby. Mamina potom ide do obchodu. Občas, keď nezabudne, donesie tatkovi k posteli mobil, lebo po pol ôsmej im zvyknú volať tie nehodné deti. Keď náhodou zabudne, tak mobil si vyzváňa v kuchyni ( lepší prípad), v garáži, alebo aj v záhrade. To sa stalo len raz, ale hľadali sme ho dva dni. Lebo sa vybil.

Potom raňajky. Čerstvé grahamové pečivko a ostatné podľa želania. Buď mäsko, alebo vajíčka, syr. Čo kto chce. Občas aj celkom nezdravo - oškvarky, brzica, slanina. Po raňajkách sa čaká na noviny. Máme šťastie, naša ulica je prvá na rade, takže noviny sú okolo ôsmej. Do takej deviatej sa čítajú noviny. Medzitým otec vybieha z domu po čerstvé informácie celkom iného druhu. Vyzerá to asi tak, že sa postaví na ulicu a vykrikuje po každom pohybujúcom sa predmete v dosahu 30 metrov. Občas aj viac. Záleží od viditeľnosti. Keď je dobrá konštelácia hviezd, tak nejaký sused, alebo suseda sa zastavia na kus reči. Aj na dva. Potom nastane útlm. V lete je záhrada. V zime sa pohybujú v dome, pivnici a garáži. Mama varí. Otec ju kontroluje. A teší sa na obed.

Obeduje sa zásadne o pol dvanástej. Lebo - kuchárečka poriadna, o dvanástej obed má - nie, ani ja to nechápem, ale rešpektujem. Vtedy nastáva čas audiencií. Teda tých telefonických. Lebo, a to naozaj rešpektuje celá rodina, iba vtedy sú moji rodičia na telefóne. Ak s nimi ktosi potrebuje niečo riešiť, obed je ideálny čas. Nesmiem zabudnúť rádiožurnál SR, pri ktorom sa smie len dýchať. Po obede šlofík. O tomto snívam asi najviac. Asi tak do druhej. Plus mínus. Potom kávička a seriál v telke.

Potom sa zasa ide do záhrady. A tu prichádzam z práce ja a nájdem ich upotených v záhrade. Pekne ich poľutujem, že koľko sa narobia, cestou zjem nejakú malinu, jablko či broskyňu. Otec sa ma pýta na presný čas. Že či je už čas na nešpor. Mama prevráti oči, pustí motyku, alebo hrable a ide. Potom nešporujú. Podvečer si pozrú prvé správy, vyjdú do záhrady aby skontrolovali, či susedia náhodou nepoliali viac, alebo či náhodou nerobia niečo mimo plánu. Lebo to by bolo podrazácke. Veď si len predstavte, že by suseda vykopala skôr zemiaky! Niečo strašné! Mama ide podvečer do kostola, ocino do sprchy.

Večer, po večeri si sadnú na ulicu. A diskutujú. Občas sa k nim pridá niektorý sused, alebo aj niekto celkom cudzí. Stoličiek máme dosť. Sledujú každé auto, motorku a hoci dobre nevidia, vedia všetko.

Na našej ulici nie sú jediní, čo večer sedávajú na ulici. Je to taká stará tradícia, ktorá sa ešte udržuje. Ale pomaly nebude mať kto sedávať. Starší umierajú a my mladší nemáme na takéto vysedávanie chuť. Lebo ....

No ale povedzte, nechceli by ste byť takýmito dôchodcami aj vy?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?