Nevesta prišla z mesta. Snažila sa ako vedela, ale v záhrade sa nevedela obracať. Učiteľka, čo videla burinu len na balkóne. Veď ju nechaj, naučí sa, hovorievala jej suseda. Lebo takto jej to zhnusíš načisto. A koľko sa to bude učiť? Čo je sprostá? Načo študovala, keď ani motyku nevie chytiť do ruky. Ale ja som študovala nemčinu a slovenčinu, mama ... obraňuje sa mladá žena.
Do dvoch rokov odišli do neďalekého mestečka. Do bytu. Šak oni prídu. Dobré im budú krumple z našej záhrady. No neprišli. Krumple si kúpili. Svokra pochopila, že tadiaľto cesta nevedie. A celkom si „ tú našu pani učitelku" obľúbila.
Dcéra sa zdržala po svadbe len dva mesiace. Jej manžel dostal novú pracovnú príležitosť a presťahovali sa do jeho rodiska. Ona bola šikovná, ale on? Policajt. Čo ci budem hovorit. Ani mú ani bú. Dobre že odešli.
Dnes majú svoj dom a sú strašne šťastní. Hlavne preto, že nemusia bývať s ňou.
Nedalo sa s nimi žiť, hovorí najmladší syn. Teda s ňou. Od neho, najmladšieho sa akosi očakávalo, že sa o rodičov postará. Prenechali im poschodie v rodinnom dome. Nevesta bola z dediny, bavila ju záhradka, aj ručné práce. Zdalo sa, že to bude v poriadku.
Keď sa narodila Romanka, vadilo jej, že plače. Ja viem, že malá má hlas ako trúba, ale ako prikážem bábätku aby bolo ticho. Nedala si to vysvetliť, stále moju ženu upozorňovala, a komandovala. Keď sa narodil Daniel, vedel som, že ak niečo neporiešim, žena sa mi zblázni. Alebo mi utečie. Jedna predstava lepšia ako druhá.
Zadĺžili sa do dôchodku, kúpili polorozopadnutý dom, dokonca ho o dosť preplatili. Len aby mali pokoj. Gazdujú si, pomaličky opravujú. Tak ako financie dovolia. Za domom majú malé políčko, kde si čo to dopestujú. Ak chcú. Deti behajú po dvore, po trávniku. Nemusia dávať pozor na tulipány ani na kríky. Kríky vlastne nemáme, lebo Beny ich zaradom ocikal, a oni uschli, smeje sa domáca pani. A mačiatok máme asi 6. Ozaj nechceš nejaké? Pýta sa ma.
K starým rodičom chodia na návštevu len sporadicky. Vieš, nesmieme tam ani smietku nechať spadnúť na zem. Cítim sa zle, aj keď ostane otlačok po pohári na stole.
Minule sa babka sťažovala že málo chodíte, hovorí im suseda. Kým budú moje deti pre moju mamu len pankharti, ani tam často chodiť nebudeme.
Kde sú tie rozprávkové babičky?
